Bartolomejská noc
V noci z 23. na 24. augusta 1572 prijala v Paríži Kráľovská rada koruny francúzskej dramatické rozhodnutie: kráľovná matka Katarína Medicejská, podporovaná Guisovcami a vodcom katolíkov kráľovým bratom Henrichom z Anjou, presvedčila 22-ročného Karola IX., že treba zlikvidovať vodcov protestantov (hugentov). Na druhý deň sa začalo príšerné hromadné vraždenie hugenotov, ktoré sa okamžite rozšírilo na vidiek. Trvalo štyri dni.
Predohra
Prvotnou príčinou týchto udalostí bol konflikt medzi tými, ktorí od katolíckej cirkvi odpadli a tými, čo zostali verní pápežovi. Tento konflikt delil nielen Francúzsko, ale celú Európu. Pozrime sa však bližšie na vtedajšiu Francúzsku monarchiu:
Protestantizmus sa vo Francúzsku začal šíriť vo forme kalvinizmu. Prvé reformné kostoly boli založené už v roku 1559. Bol to vlastne malý zázrak, pretože už od aféry s výveskami z roku 1534 potláčal protestantizmus kráľ František I. (1515-1547) a po ňom Henrich II. (1547-1559). Perzekúcia však bola zbytočná, reformácia napredovala. Vďaka tomu náboženský koflikt prerástol do občianskeho. Obdobie od roku 1562 až do vydania Nantského ediktu 13. apríla 1598, ktorým sa protestantizmus oficiálne uznal, sa označuje vo francúzskej histórií ako Obdobie náboženských vojen.
Po Henrichovi II. sa kráľovská moc oslabila.natoľko, že sa náboženský konflikt vyostril. Henrichov nástupca František II. mal pri nástupe na trón iba 15 rokov a po niekoľkých mesiacoch panovania zomrel. Karol IX., jeho brat, nastúpil tiež v detskom veku. Mal desať. Prakticky teda vládla jeho matka, regentka kráľovná matka Katarína Medicejská.
Príležitosť
Na začiatku 70.tych rokov 16. storočia sa náboženský koflikt zdal bezvýchodiskový. Šlo o vojnu proti Španielsku, katolíckej mocnosti. Ale tiež proti protestantskému Holandsku, ktoré sa búrilo proti španielskej nadvláde. Konflikty pri hľadaní riešenia sa nevyhli ani kráľovskej rodine. Katarína Medicejská bola zarytá katolíčka, no jej syn bolo od roku 1570 pod vplyvom protestantského admirála Gasparda de Colignyho. Kríza vypukla po nevydarenom atentáte na admirála 22. augusta 1572. Zachovaná správa hovorí, že de Coligny sa o 11. hodine dopoludnia vracal z loptárne, kde sa bol pozrieť, ako hrá kráľ. Počas chôdze sa mu rozviazala šnúrka. Zohol sa, aby ju zaviazal a to mu zachránilo život. V tomto bode sa správy rozchádzajú. Jedna hovorí, že presne v tej chvíli mu guľky presvišťali ponad hlavu. Iná tvrdí, že admirál bol ranený. Dodnes nepotvrdený fakt hovorí, že sa strieľalo z domu katolíckeho vodcu Guisa. Protestanti zúrili. Hrozil koniec občianského mieru, ktorý vládol od roku 1570, keď sa de Coligny dostal k moci a bola uzavretá Saintgermainská zmluva, ktorá prvý raz dala protestantom slobodu.
V takejto napätej atmosfére vznikol v noci z 23. na 24. augusta zoznam budúcich obetí Bartolomejskej noci. Na zozname boli poprední hugenoti, ktorí prišli do Paríža na svadbu svojho vodcu Henricha Navarrského (budúceho Henricha IV.) so sestrou Karola IX. Margarétou z Valois. Kráľ dal vtedy jedinú podmienku. Na zozname sa nesmeli ocitnúť Henrich ako jeho švagor, ani Henrich de Condé.
Masakra
V nedeľu 24. augusta 1572, na sviatok sv. Bartolomeja, sa skoro ráno rozozneli zvony na parížskom kostole St. Germain-l'Auxerrois. Oznamoval katolíckym obyvateľom, že sa majú chopiť zbraní a napadnúť nič netušiacich hugenotov. Zabíjanie začalo vo chvíli, keď sa oddiel vojakov vedených katolíckym vojvodom z Anjou vydal k domu de Colignyho. Rýchlo premohli stráže a o milosť prosiaceho admirála prebodli pikou. Polomŕtveho ho vyhodlil z okna na ulicu, kde ho dorazil iný horlivý katolík, vojvoda de Guise, ktorý ho kopijou bodol do úst. Na druhý deň ťahali de Colignyho telo deti po uliciach.
V tej dobe už sa vraždenie rozpútalo naplno. Na uliciach boli zátarasy a náhodní chodci, ktorí nemali na sebe viditeľní odznak príslušnosti ku katolíckej viere (napr.biely krížik na čiapke) boli na mieste zabitý. V nasledujúch dňoch takto povraždili 3000 ľudí.
Medzitým kráľ vydal príkaz na zastavenie násilností, bolo už ale neskoro. Orgie násilia sa šírili rovnako rýchlo ako správy o počte mŕtvych. Protestantské centrá (jedná sa o Rouen, Lyon, Orléans, Bordeaux, Bourges Toulouse) sa stali scénami brutálneho násilia.
Po masakre
Obecne sa dnes príjma údaj o 10 000 mŕtvych. Katolíci po masakre hovorili o 2000 mŕtvych, protestanti o 70 000 mŕtvych.
Protestovali iba protestantské nemecké kniežatá a švajčiarské kantóny, ale to bolo všetko. Kráľovský dvor v Madride dával súhlas a pápež dokonca odslúžil Te Deum a dal raziť pamätnú tabuľu na počesť. Pre francúzsku korunu to bolo víťazstvo.
Protestanti sa mali odplatiť neskôr, v roku 1589 na trón zasadol Henrich Navarrský. Ten sa síce zriekol protestantizmu, aby trón získal, ale jeho úsilie na tróne bolo korunované vydaním a všeobecným schválením Nantského ediktu, ktorý vyšiel 13. apríla 1598 a zaistil náboženský mier.
Reflexia
Známy citát hovorí, že tí, ktorí nepoznajú minulosť, sú odsúdení ju zopakovať. Bartolomejská noc sa stala legendou. A predsa, podrobnosti pozná málokto. Udalosť tohto rozsahu si však treba stále pripomínať. Ako ukážku paranoidného fanatizmu katolíckej cirkvi. Je nepochybné, že prípravy, ba možno i realizácie masakry sa aktívne zúčastnili hodnostári katolíckej cirkvi. Nad týmito udalosťami napriek tomu nikdy nevykonala pokánie. A tisíce mŕtvych stále čakajú na svoju spravodlivosť...
Sine Nomine