Západná schizma

27. marca 1378 zomrel pápež Gregor IX. Jeden z mála schopných pápežov v histórií zomrel na vyčerpanie starosťami a povinnosťami. Podarilo sa mu presťahovať pápežské sídlo z Avignonu (kde bolo od čias fr. kráľa Filipa Augusta) späť do Ríma. Tým po dlhom úsilí obnovil nakrátko prestíž RK cirkvi. Mesto prekypujúce falošnou zbožnosťou a chamtivosťou ho však nakoniec udolalo. Svätému kolégiu stačilo len pár mesiacov na to, aby jeho dlhoročnú prácu obrátilo navnivoč. Tým vyvolalo najhoršiu krízu v cirkevnej histórií. Krízu, z ktorej sa jej ani za štyridsať rokov bojov nepodarilo vyviaznuť bez následkov.

Na počiatku bolo šialenstvo

Konkláve sa zišlo 7. apríla v Ríme za napätej atmosféry. Rimania si osobovali právo zasahovať do výberu pápežovej osoby. Mal to byť Talian, pokiaľ možno Riman, samozrejme. Po celý stredovek mal hlas rímskeho ľudu čo hovoriť do voľby pápeža, teraz sa chcel vrátiť k tejto tradícií. Po celú noc zo 7. na 8. apríla sa ľud zhromažďoval pri bránach vatikánskeho paláca a snažil sa vyvíjať nátlak na kardinálov. Pomohlo to len čiastočne. Konkláve zvolilo za pápeža Bartlomea Prignana, arcibiskupa z Bari. Bol to síce Talian, ale nie Riman. No mal nepoškvrnenú povesť a kariéru urobil v Avignone.

Nový pápež prijal meno Urban VI.. Mal však veľmi komplikovanú povahu, bol stále podráždený. Údajne pre tažkú žalúdočnú chorobu. K tomu sa pridala duševná labilita. Nevedel prijať česť stať sa pápežom, zvolenie ho uvrhlo do stavu blízkeho šialenstvu. Stal sa jednoducho neznesiteľným. Znevažoval kardinálov (i keď jedna verzia hovorí, že kritizoval ich záľubu v blahobyte – a ctený čitateľ iste vie, ako je to s klérom, keď mu siahajú na peniaze a moc). Urážal veľvyslancov, a to aj tých najurodzenejších. Nebol vôbec schopný zaoberať sa riadením cirkvi, ani viesť pápežský štát, ako hlava kresťanov bol v podstate na smiech. Kardináli svoju voľbu čoskoro oľutovali. Uvedomili, že s novým pápežom sa nedá pracovať a tak sa v priebehu leta roku 1378 uchýlili do malej rezidencie Anagni. Utekali pred človekom, ktorého si zvolili za pána. Neskôr sa premiestnili do mestečka Fondi a vyzvali Urbana VI., aby abdikoval. Tvrdili pri tom, že k voľbe boli donútení. Pápež, ako inak, odmietol. Padlo rozhodnutie zvoliť nového pápeža. Stal sa ním Robert, gróf zo Ženevy. Prijal meno Klement VII.

Delenie moci

Klement VII. Bol rovnako bojovníkom, ako aj mužom cirkvi. Netrvalo ani rok a vydal sa na čele žoldnierskej armády dobyť Rím. Neuspel, a tak sa v roku 1379 ocitol v Avignone. Znovunastolil cirkevný a daňový aparát svojich predchodcov a začal žmýkať peniaze z celej kresťanskej pospolitosti. Na jeho strane stálo Francúzsko a jeho spojenci Škótsko a Kastília.
No Urban VI. mal moc nad pápežským štátom. Rím mal svoju prestíž. Vďaka tomu si vedel zabezpečiť všetko, čo potreboval. Jeho spojencami sa stalo Anglicko a Flámsko. Ostatok Európy menil strany podľa situácie alebo sa výberu zriekol úplne.

Boj

Tým sa celá cirkev rozdelila a nastal katastrofálny stav. Obaja pápeži svojim spojencom platili, a to až na úroveň fár. Cirkevní hodnostári si vyberali podľa svojho záujmu, či podľa ponuky. Národné cirkvi sa vôbec neangažovali. Inštitúcie sa štiepili, nebolo zriedkavosťou, ak malo mestá kostoly podelené podľa toho, ktorého pápeža ten-ktorý kňaz uznával. Boli viacerí biskupy pre jednu diecézu. Kláštorné komunity sa rozdvojili, každá mala svojho opáta. Existujú určité náznaky, že obce medzi sebou viedli lokálne vojne v mene svojich pápežov.

Riešenie

Aj najposlednejší sedliak si jasne uvedomoval, nakoľko škandalózna je takáto situácia. Lenže proti sebe nestáli dvaja pápeži, ale dve paralelné inšitúcie, disponujúce mocou, peniazmi a armádami. Inštitúcie, ktorí tiahli do sporu ľudí, a to znamená chorobný kariérizmus a osobné záujmy. Mnohí zo situácie ťažili.
Od roku 1408 ale začalo silnieť tzv. Konciliárne hnutie, ktoré chcelo na veľkom koncile definitívne rozhodnúť o právoplatnosti pápeža. V roku 1409 sa konal koncil v Pise, ktorý oboch pápežov zosadil a zvolil tretieho pápeža, Alexandra V. Málokto ale túto voľbu privítal, a tak zrazu miesto dvoch boli pápeži až traja! Alexander V. sa totiž nechcel o moc deliť a koncil rozpustil. Necelý rok po svojom zvolení však umrel.
Konciliárne hnutie prežilo. Nakoniec, už lepšie pripravený, sa konal roku 1418 slávny koncil v Kostnici. Tam zosadili vzdoropápežov a bol definitívne zvolený za jediného cirkevného otca Martin V.

Je až neuveriteľné, do akého rozmeru môže prerásť súboj dvoch kohútov. Za týmito strohými riadkami stoja zničené životy, obetované pre záujmy kreatúr, ktoré svoje osobné ciele povýšili na božiu vôľu...

 

Sine Nomine