Žena na pápežskom stolci

Príbeh, o ktorom tu bude reč, nepatrí do oficiálnej histórie. Hoci, nie vždy tomu tak bolo. Vznikol pravdepodobne v 10. storočí. Len pre zaujímavosť uveďme, že v tomto storočí vládlo neuveriteľných 23 pápežov. Uviedol by som aj, akými rozmanitými spôsobmi ich pontifikáty skončili, ale nechcem čitateľov znechucovať. Skrátka, v tomto období mali reálnu moc vo Vatikáne šedé eminencie, konkrétne matky, milenky, ktoré sa pápeži ani nepokúšali skrývať. Preto sa medzi ľuďmi rozšírila otázka: ak majú ženy takú moc, nemôže byť žena pápežom?



Prvý raz sa pápežka oficiálne spomína v spise Sedem darov Ducha Svätého, ktorý bol v 13. storočí napísaný dominikánom Štefanom z Bourbonu. Neskôr sa stal súčasťou Kroniky pápežov a cisárov.

Príbeh

Niekedy na začiatku 9. storočia, pravdepodobne okolo roku 818, sa v meste Meinz narodila anglickým misionárom  (to je tá sexuálna zdržanlivosť) dcéra Johana. Už ako dieťa vynikala bystrosťou a pozoruhodnou inteligenciou. Ako dvanásťročná sa zamilovala do akéhosi mnícha a utiekla od rodičov. Preobliekla sa za muža a vsúpila ako novic do kláštora, kde prebýval jej milenec. Dala si meno John Anglicus. Cez deň študovala teológiu, v noci sa zaoberala poznávaním svojej sexuality. No netrvalo dlho a dvojicu odhalili. Hrozil im cirkevný trest, preto pod zámienkou púte do Svätej zeme utiekli. V Aténach Johanin milenec zmizol. Johana odišla do Ríma, kde sa v mužskom prestrojení stala notárkou (hoci neskoršia verzia hovorí, že učiteľom – to pre poriadok. Čoskoro sa stala známou pre svoju učenosť. Vážili si ju študenti aj profesori, s filozofmi viedla debaty, pápežovým dvoranom sa najviac pozdávala jej štedrosť. Preto, keď v roku 855 zomrel pápež Lev IV., bola Johana jednomyseľne zvolená za jeho nástupcu.

 

Zostala rovnalo obľúbenou. Tajomstvo svojho pohlavia síce uchránila dva roky, ale príroda je príroda. Osamelá a vášnivá žena si našla milenca. Bol to jej komorník. Čoskoro čakala dieťa. To sa jej nakoniec stalo osudným. Roku 857 pri procesií z Baziliky sv. Petra do Lateránskeho paláca, presnejšie v úzkej uličke medzi koloseom a kostolom sv. Klimenta, ju prepadli pôrodné bolesti. Porodila pred davom šokovaných Rimanov. Zbožný zástup sa vzápätí zmenil na zúrivú hordu. Pápežku i novorodeniatko vyvliekli pred mestské brány a ukameňovali ich. Nuž, miluj blížneho svojho…

Pravda či lož?



Tí, ktorí príbehu veria, uvádzajú rozmanité dôkazy. Napríklad sochu matky s dieťaťom v inkriminovanej uličke. Je pravda, že procesie sa až dodnes uličke vyhýbajú. Medzi bustami v sienskej katedrále sa až do 16. storočia nachádzala busta Jána VIII, ženy z Anglicka, ako hlásal nápis. Až Klement VIII. prikázal zmeniť nápis na pápeža Zachariáša. A nakoniec to najbizarnejšie: kamenný stolec sella stercoraria z baziliky sv. Jána Lateránskeho. Jedná sa o kamennú stoličku s dierou uprostred. Od 11. do 16. storočia si na ňu údajne musel každý nový pápež na ňu sadnúť, aby sa preverilo jeho pohlavie.Kostnický koncil roku 1415 uviedol tento príbeh v rozprave o právomociach pápeža. Pozadu neostali ani protestanti a v 16. a 17. storočí používali rôzne verzie príbehu o pápežke na podporu svojich argumentov proti Rímu.
Veda má v tejto otázke jasno: nestalo sa to. Oficiálne sa jedná len o pozostatok stredovekých legiend, keď sa Vatikán vyznačoval všetkým možným, len nie svätosťou.

Ale názor nech si urobí každý sám.

Sine Nomine