Kresťanstvo verzus sex
Sex a kresťania, najmä katolíci to je ako oheň a voda, protiklady. Napriek tomu že, v poslednom storočí sa začal postoj cirkvi voči sexu trocha meniť, v zásade sa stále akoby kresťanský Boh dištancoval od sexu, tento ohavný akt náleží diablovi, jediná jeho funkcia je rozmnožovanie a hovoriť o sexe nahlas je hanebné a hriešne. Pritom keby tento "hriech" naši predkovia nepáchali, neboli by sme tu a teraz budem obzvlášť rúhavý - nebol by tu ani Ježiš Kristus a dnes armáda "jeho" (o tom koho vlastne kresťanskí oligarchovia či radoví veriaci nasledujú by sa dalo dlho diskutovať) nasledovníkov.
Kresťania mali k sexu vždy kŕčovitý vzťah, a ten nevznikol len tak pre nič za nič. Je to v podstate jediné rozšírenejšie náboženstvo, v ktorom je sex tabuizovaný.
Napríklad východné náboženstvá majú k sexu veľmi zdravý vzťah (kto by nepoznal kámasútru alebo každoročné slávnosti penisu v Japonsku), naši pohanskí slovanskí predkovia s tým nemali tiež problémy. Sexuálnou neviazanosťou sú známe oslavy letného slnovratu najmä u východných Slovanov a za všetko snáď hovorí množstvo bohžstiev plodnosti, ktorých symbolom často býval phalus t.j. soška spodobňujúca mužský pohlavný úd ako symbol plodnosti. Eskimácky prístup k sexu je povestný a niektoré africké kmene sú podľa európskych kritérií vyslovene úchylné. Iba kresťanstvo sa nevie vyrovnať s touto prirodzenou a veľmi príjemnou ľudskou potrebou, ktorá okrem iného zabezpečuje zachovanie rodu.
V Biblii sa o sexe toho veľa nepíše, resp. je tam toho príliš málo na to, aby sa dalo povedať, že Biblia upravuje vzťah kresťana k sexu. Napriek tomu však sexuálny život veriaceho je plný nepríjemných obmedzení neznámeho pôvodu a dôvodu. Stupídna požiadavka na ženu, že musí vstúpiť do manželstva nepoškvrnená, možno vychádza z legendy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie; odkiaľ sa však zobral masochistický zákaz milovať sa pre potešenie, sa dá už len ťažko zistiť. Kresťanstvo začalo svoje pôsobenie počas rímskej ríše a bolo alternatívnym náboženstvom k pôvodnému rímskemu svojím lepším sociálnym programom a kritikou zhýralého a násilníckeho života vedeného Rimanmi. A pretože k zhýralosti patril v Ríme aj sex, dostal sa u kresťanov na index žiaľbohu aj on. Nech to však bolo akokoľvek, následky rozhodnutia dať sex na index nesieme dodnes.
Celý západný svet bol postihnutý touto pseudomorálkou, ktorá vytvárala v ľuďoch pocit viny, schizofréniu vzhľadom na svoj vzťah k sexu a k Bohu a bola príčinou množstva osobných tragédií. Málokto vie, že v 60. rokoch merali americkí cenzori so stopkami v rukách dĺžku bozku vo filmoch, aby chránili publikum pred nemravnosťami. Kresťanská morálka sa podpísala na ľuďoch tak intenzívne, že prežila aj v socializme.
Koľko detí bolo svojimi rodičmi posielaných do postele, keď sa v televízii objavila scéna s bozkávaním. Film, kde ukázali ženský prsník, sa radil do kategórie tzv. neprístupných (v televízii mal hviezdičku, v kine bol do 18 rokov neprístupný). O sexe sa prakticky nehovorilo a informácie o ňom sa získavali väčšinou vo vulgarizovanej podobe. Je logické, že v takejto atmosfére mali ľudia zo sexu pocit viny a prihlúplo sa usmievali, ak niekto vyslovil nahlas slovo penis alebo vagína.
Kresťania zaviedli do sexu poriadok - milovanie, pri ktorom podľa ich terminológie nejde o počatie, sa stalo hriechom a nazvalo sa obcovaním. Masturbácia je hriech ešte väčší a dostala názov sebaprznenie (spomeňme si na hriešnika Onana). Pre homosexualitu tuším nemali ani pomenovanie, pretože už len pri pomyslení na niečo také správny veriaci upadal do mdlôb.
Freud pri jednej zo svojich prednášok vyslovil často citovanú vetu o masturbovaní, ktorá okrem iného poukazovala aj na pokrytecký vzťah ľudí k sexu. Otázka, ako často jedávate doma, položená v spoločnosti vášmu novému známemu nevzbudí žiadnu pozornosť a dá sa na ňu celkom normálne odpovedať: doma iba večeriam, prípadne stravujem sa v reštauráciách. Skúste sa však spýtať v tej istej spoločnosti toho istého človeka, ako často masturbuje. Reakcie by boli veľmi rôznorodé, ale žiadna by sa asi nezhodovala s tou, ktorú vyvolala otázka o stravovaní.
Celé storočia sa kresťanský svet vyhýbal sexu ako jednému z najväčších tabu, a to úplne iracionálne. Až musel prísť žid Freud, ktorý vzhľadom na inú náboženskú orientáciu si mohol dovoliť ignorovať vymoženosti kresťanov. Porýpal sa trochu v ľudskej psychike a hlavne v sexualite a nazval veci pravým menom. Tento otec modernej psychoanalýzy položil svoje myšlienky na papier už na začiatku tohto storočia, ku Kinseyho správe však viedla ešte dlhá cesta.
Až tá nakoniec potvrdila obrovský rozpor medzi oficiálnym postojom k sexu a skutočným stavom. A bolo to pre verejnosť šokujúce zistenie. Veriaci-neveriaci, súložilo sa hlava-nehlava napriek tomu, že všetci sa tvárili, že sekajú dobrotu a ako správni veriaci sexujú iba s úmyslom počatia. Zbožní amíci zistili, že sú zbožní pokrytci a farizeji. Európania na tom samozrejme neboli o nič lepšie.
A kresťanstvo, teda skôr kresťanská puritánska morálka, ktorá je v nás chtiac či nechtiac zakorenená sa nepriamo zaslúžila aj o rozvoj pornopriemyslu. Snažili sa totiž v ľuďoch potláčať ich prirodzené potreby, a navyše zdémonizovať fyzickú lásku a nahotu. Lenže zakázané ovocie chutí najlepšie, ba čo viac chuť naň sa ešte zvyšuje a dostáva bizarnejšie a často dosť neprirodzené podoby. A tak vnímam aj porno. Je neprirodzene pozerať sa na súložiacich ľudí a ešte neprorodzenejší je sex a nahota kvôli vidine peňazí, či dokonca slávy s predstieranou vášňou a emóciami. Snaď raz sa vráti čas keď sa z ľudí vytratí ten zakorený a skrytý pocit, že sex je niečo hriešne a vrátime sa k našej prirodzenosti.
Havran