Boh nie je milosrdný

(krátky komentár omše z rádia Lumen)

Pred časom som si naladil nitriansky okruh 95,7 – kresťanské rádio Lumen. Vysielal sa záznam omše, zodpovedný duchovný práve prednášal o zámeroch nového pápeža Benedikta XVI. Predsedajúci si ťažkal na z väčšej časti odkresťančenú Európu. Nová doktrína Vatikánu – sústrediť sa viac na Európu, pokresťančovať ju, lebo inak by náš životný priestor mohli zabrať „iné kmene a národy“. Plus bojovať s cynikmi a hmotármi. Nič nové pod slnkom. Pápež Benedikt si zvolil meno podľa svojich predchodcov, ktorí vyznávali podobné myšlienky (hoci, mohol si aj ponechať svoje ľúbozvučné, veľkonemecky znejúce meno Racingg).

To zaujímavejšie prišlo vzápätí. Omšu vystriedala relácia dôstojného pána, ktorý sám seba predstavil ako dlhoročného detského farára. Našťastie, ako sa ukázalo vzápätí, zrejme sa nevenoval sakrálnej pedofílii tak často ako vraj náš trnavský arcibiskup. Malé deti radšej strašil. Svoj diskusný príspevok venoval kázaniu o strachu z Boha. Príjemným hlbokým basom spustil na poslucháčov. „Už ste zabudli ľudia, na to že Boha sa treba báť? Žijete si a nič netušíte o tom, aký strašný Boh dokáže byť. Nezabúdajte, večná záhuba existuje. Boh nie je milosrdný, v biblii sa to ani nespomína." Popravde, tento vyslúžilý kňaz ma dosť vyľakal. A čo nekonečná milostivosť Boha, o ktorej toľké roky tárajú veriaci?

Nuž, logika naozaj nestrpí žiadne milosrdenstvo v spravodlivom súde - každý dostane to, čo si zaslúži a medzi rovnými nie sú žiadne výnimky. Otec farár potom všetkým pripomenul, že aj keď "Boh dokáže byť riadna sviňa" (voľná interpretácia autora tohto článku), zoslal nám na zem svojho syna, ktorý je naším jediným štítom pred zatratením a jediná cesta vedúca k spáse. Z rádia Lumen zavanul strach i nádej, všetkým ovečkám muselo riadne stisnúť zadky (radšej by ste si mali rýchlo skontrolovať, či ste vrátili všetky knihy do knižnice). Existuje však istá šanca, že celý prejav bol iba nevhodným, i keď podareným vtipom na židovskú menšinu. Oni žiadny štít nemajú, hehe.

No aj tak. Skúšajú to všelijako. Nikdy s tým neprestanú. Sľubujú, líškajú sa, hladia po tvári - a keď to nejde inak, hrozia sa a zastrájajú. Opisujú nám večné pekelné hrôzy a so slzami v očiach predvádzajú veľkolepý monodramatický príbeh o mužovi a jeho utrpení. Snažia sa nám otvoriť zaslepené oči, zahnať nás do jedného košiara. Citujú nám výrokov svätcov a chcú od nás, aby sme ich nasledovali. Keď sa nám to nedarí, nevadí, však sme len ľudia. Ale musíme si pred nimi vyliať svoju dušu, aby vyzvedeli, kde je chyba. A vždy musíme mať na pamäti, že je len jedna pravda (aj keď v troch verziách) a len jedna cesta k spaseniu.

                                                                                                        dccp.FCO