Ambrosio
V jeden slnečný deň sa z Ríma vracal do rodného Španielska mních Ambrosio. Bol to jezuita a v Ríme ho prijal samotný boží zástupca na zemi.
Cestoval sám, ale v rukách stále zvieral dekrét od jeho svätosti pápeža. Bol to menovací dekrét, ktorý priniesol do Španielska obrovskú moc, ale i veľa krvi.
Ambrosio na svojej ceste do svojho kláštora v okolí Sevilli navštívil mnohé dediny a mestá a nebolo jedného, kde nevyhrešil a nepreklial ľudí za malú pobožnosť.
Bol už na dohľad kláštora a ostatný mnísi sa už ponáhľali pripraviť oslavu jeho návratu. Ambrosio bol ich opátom.
Len čo sa opát okúpal a obliekol do nových šiat, privýtali ho všetci mnísi a pozvali na obed.
„Nemôžem.“ Odpovedal Ambrosio. „mám sväté poslanie od jeho svätosti pápeža.“
Len čo dohovoril, utiahol sa do svojej cely a celé dva dni písal.
Keď na tretí deň vyšiel usmiaty, dal zvolať všetkých mníchov a po obede im hovoril o svojej ceste.
Sedel pri stole a vedľa neho bolo najmenej tristo obálok zo španielskýmy, portugalskýmy a francúzskymy adresami. Boli to adresy biskupov, známych kňazov a kláštorov.
„Moji oddaný spolubojovníci dobra a svetla.“ Oslovil mníchov, odmlčal sa a pokračoval:
„Jeho svätosť Pápež *** si vybral mňa a vás, aby sme začali svätú vojnu v našich a cudzích krajinách. Zlo sa rozmohlo a stále sa rozmáha, ale teraz prišiel čas, aby sme to zmenili. Vlastním dekrét, ktorý má pečať najsvätejšieho otca cirkvy a ten ma oprávňuje vykonávať božiu spravodlivosť už na tomto sväte.“
Všetci mnísi s úžasom počúvali, ako ich opát vysvetľuje:
„Jeho svätosť nás poverila, aby sme dozerali s božou prísnosťou na dokonalé dodržiavanie cirkevných zákonov. Ak treba, tak aj násilím.
Aby sme priviedli pohanov k najčistejšej pravde božej. To sa týka židov, mohamedánov a iných barbarských vier. Ak to uznáme zapotreby, máme právo použiť násilie na očistenie ich duší.
Aby sme trestali kacírov a čarodejnice a diablové nevesty a všetkých tých, ktorý nie sú za dobré s našou najmilosrdnejšou cirkvou Katolíckou.“
Ambrosio dohovoril a pozeral sa po sále na čudujúce sa tváre mníchov.
„Bratia!“ skríkol opát. „teraz máme šancu dokázať Ježišovy, že ho milujeme. Tým, že potresceme jeho nepriateľov a prinútime ich veriť v neho. Je to naše najsvätejšie poslanie.“
Ešte dlhú chvíľu po tomto prehovorení opáta sa sála niesla v znamení úžasu. Niektorý pokyvovali a iný sa zhrozene tvárili a iný zase začali slzyť.
„Bratia!“ začal znovu Ambrosio. „Je to sväté poslanie Ježišovo a udelil nám ho sám Pápež***. Kto nesúhlasí z týmyto povinnosťamy?“
Traja plačúci mnísi zdvihli ruku a prehovorili:
„Ale Ježiš nás učil milovať svojich nepriateľov.“
„Časy sa zmenili a svätý duch vnukol Pápežovy*** plán na odstránenie zla. Musíme to vykonať. Vy čo plačete, hovorím vám: nesmiete myslieť, len slepo dôverovať tým, ktorý sú svätejší ako vy. Len tak môžete dosiahnuť skutočnú lásku. Aby ste sa poučili, nevíjdete zo svojej cely a nedostanete chlieb až kým nepochopíte skutočnú podstatu lásky.“
Po prehovorení Ambrosia sa traja vinníci odobrali do svojich ciel, z ktorých už nikdy nevyšli.
„Bratia!“ prehovoril opát. „to, čo my budeme konať tu, to budú konať iný na iných miestach. Zlo bude konečne zničené a láska bude vládnuť tak, ako to chce Boh. Rozneste tieto listy do všetkých kútov Španielska, Portugalska a Francúzska. Svätá inkvizícia sa začala.
O tri mesiace, keď sa všetci mnísi vrátili a doručili opátovi kladné odpovede, začala sa vojna proti bezbožníkom. Skupinky mníchov chodili po kostoloch, dedinách a mestách. Pýtali sa, študovali a zháňali zlých ľudí.
Ambrosio bol sudcom cirkvy v tomto kraji a bol to on, kto rozhodoval o osudoch ľudí.
Jedného dňa mu priniesli rodinku sedliakov. Otec, mať, starec a päť detí. Previnili sa tým, že vynechali túto nedeľu návštevu kostola. Ich výhovorky na choré stádo a záplavy pred opátom neobstáli. Všetci boli odsúdení na hodinu bičovania a desať rokov v celách, kde sa mali učiť skutočnej láske Božej.
Iný deň mu predviedli žida, ktorý sa odmietal vzdať svojho náboženstva. Ambrosio ho odsúdil na upálenie zaživa.
Tak to išlo roky, desaťročia a storočia. A niekde Bohužiaľ až dodnes. Vo väčšine Európskych krajín panovala prísna cirkev, ktorá utláčala a trestala všetko s čím nesúhlasila.
autor: Karug