Inkvizícia

Znova sa vrátilo pálenie,
cítila horúčavu a bolesť,
ktorá jej prebodla srdce.
Prečo, Bohyňa, prečo?

Ležala pokojne, spomínala,
na stratenie v bludisku minulosti a budúcnosti.
Necítila, keď jej oceľ prebodla telo.

Krvácajúc ležala, videla ho, muža,
s tvárou a srdcom v čiernom.
Cítila jeho bolesť a vôľu,
spôsobiť bolesť, aby otupil svoju.
Keby som sa ho mohla dotknúť, vyliečiť.

Milujem ťa.
Povedali jej pokojné oči utopené v bolesti.
Nerob to, chcem ťa vidieť mŕtvu .
Povedal muž.
Milujem ťa a odpúšťam ti.
Povedala žena so slzami na tvári.

Stále zas a zas tá bolesť, keď muž použil
červenú, žeravú oceľ.
Stále ma miluješ a odpúšťaš mi?
Vrieskal muž.

Napriek bolesti odvetila rozhodne a silne.
Áno!
Buď požehnaný.
Šepkala.

Vlna bolesti ju vyniesla až ku hviezdam.
Bohyňa! plakala, bojím sa.
Silné ruky ju držali.
Neboj sa, dieťa moje. Dobre si spravila. Oddychuj.

Muž čakal, kým žeravá oceľ
v mladom tele vychladla.
A plačúc jej šepkal:
Prepáč mi.

autor: anonym