Poznáš ten pocit

Poznáš ten pocit...
Keď nemôžeš spať?...
Nemôžeš myslieť?...
Nemôžeš dýchať?...
Keď krvavé ruže kvitnú v nekonečnej temnote...
Keď démoni odriekajú čiernu mágiu...
Ty blúdiš lesom netvorov a len spln mesiaca ti ukazuje cestu...
Keď pohľad Satana ti vrastá pod nechty, sťa drevené kliny
do srdca upírov a ty preklínaš deň za dňom...
Áno, poznáš to veľmi dobre...
Je to ako krásne opojenie...
No nedokážeš si pomôcť...
Niečo ťa rozožiera kúsok po kúsku...
Vreskot víl ti driape žily...
Pazúry sa ti vrývajú do srdca a krv
ti steká po chladnom, vystrašenom tele...
A vtedy vieš, že stratil si všetko...
Všetko...
Keď ľudia, ktorým si nadovšetko veril sú preč...
A už nikdy sa nevrátia.
Poznáš ten pocit, keď ostaneš úplné sám...
Kľačíš na zarosenej tráve zahalenej pachom krvi
a v náručí ti umiera nehybné telo posledného posla smrti...
Telo tak krásneho a vznešeného tvora...
Poznáš ten pocit bezbrannosti, keď pekelné zvuky orgií vzývajúce
nesmrteľnosť ťa nútia pridať sa a omamná hudba ťa oblieka do svojich
tajomstiev...
Vtedy vieš, že táto noc patrí len Tebe!!!..
Ľudskej bytosti tak krehkej i krutej zároveň...
Poznáš ten pocit, keď čierne vrany šíria to posolstvo známe
tisícky rokov...
Strach sa ti pomaly vkráda do hlavy...
A krvilačné beštie slávia svoju moc...
Keď upíry nenásytne chlípu kvapky krvi otrávené tvojim nešťastím...
Vtedy je táto noc nezabudnuteľná, však?...
Každým krokom sa ti zjaví kúsok
tvojho doterajšieho mizerného života a ty veríš, že každý bude
raz pykať za všetko to, čo ti kedy spôsobil...
Poznáš ten pocit, keď sa ti blčiace plamene pohrávajú s vlasmi a
čierno-čierna tma ti zatemní dušu...
Keď si deň za dňom uväznený v nekonečnom kruhu trápenia, žiaľu a otázok...
A tvojim jediným vykúpením sa stáva smrť...
keď ti sviečka života tak náhle dohára...
A všetko je tak nenávratne preč...
Tak vtedy VER, že každý RAZ zaplatí!...

autor: Andora666