Stretnutie v nebi

V obrovskej sále plnej prepychu sa zdržiavala skupinka ludí a pocetná crieda zvierat. Všetci boli pokojný a milí. Nádhera žiarila z každej strany a zakázané bohatstvá boli na každom kroku.

Ludia sa zhovárali a zvieratá odpocívali na okrajoch. V strede sály bol obrovský trón a na nom sedel starý muž. Svetlo nedovolovalo pozriet sa mu do tváre. Vládne nad všetkým a všetko má v moci. Aj teba.

Jedného dna sa pred trón všemohúceho schádzali pútnici z mnohých kútov nebeskej ríše, aby pozdravili toho, komu vdacia za svoju existenciu, a odplatili mu nekonecnú lásku.

A stalo sa, že medzi nimi prišiel aj Satan.

Mladý muž v ciernom oblecení krácal smelo a napriek svetlu sa vševedúcemu díval do ocí.

„Kto si? A... ako ta volajú“ Spýtal sa starec na tróne.

„Preco sa pýtaš, ak všetko vieš?“ odvetil mladík.

„Preco si taký nezdvorilý Satan?“

„Som len taký, akého si ma stvoril. Otce. Vedel si to už od zaciatku a ešte predtým. A predsa som tu. A ty sa stažuješ na vlastnú prácu.“

„A skadial ideš?“ spýtal sa starec.

„Ale, chodil som hore – dolu po svete.“ Odvetil mladík v ciernom.

„Tak potom si musel vidiet môjho služobníka Jóba. Nevyrovná sa mu nik v pokore a strachu predo mnou.“

„Ved ta má preco chválit, ked si mu požehnal a doprial mu bohatstva a slávy. Skús mu na to siahnut a uvidíš, ako ta odvrhne zo svojho srdca.“ Satan sa zacal usmievat.

„Tak dobre, Svetielko, co je jeho, na to mu môžeš siahnut. Ale jeho sa neopováž dotknút.

Potom, co všemocný dovolil Satanovi týrat Jóba, mladík v ciernom odišiel na Zem.

A stalo sa, že Satan rýchlo našiel Jóba. Otca mnohých detí a pána nad obrovskými stádami.

O pár dní bol Jób zruinovaný. Stáda mu pohynuli, dom sa zrútil a zabil synov i matky. Jób si vytrhal vlasy a volal na Boha:

„Boh dal, Boh vzal. On môže všetko, stvorit i zabit, postavit i znicit.

Pochválené bud meno Pánove.

A Satan zas prišiel za Bohom.

„Vidíš Satane, ako môj služobník recituje modlitby? Tak, co povieš teraz, Svetielko?“

„A bodaj by ta neoslavoval, ked ho od kolísky nicomu inému neucili. Ale siahni aj na neho a uvidíš co sa stane“

A Pán privolil.

Jób bol ešte stále uznávaný medzi svojimi, ale ked bola na neho zoslaná choroba, musel sa utiahnut do samoty a bol ostatnými opustený.

A Jób sa už nemodlil tak, ako predtým.

Viac rozmýšlal.

A zacal zlorecit Bohu a nadávat mu. Zacal pochybovat, že to, co ho ucili od mlada je pravda. Prestával verit, že ten najspravodlivejší a najláskavejší, môže také nieco dopustit. Preco? Ved mocnejšieho ako on nenájdete, tak preco nic nerobí? Preco dopustí takú ukrutnost?

 

( inšpirácia pre tento príbeh pochádza z Biblie –Kniha Jóbova. V tejto knihe Boh dovolí diablovi páchat hrôzu a ničiť. Končí sa tým, že Jób sa stretne s Bohom a pochopí, že Boh mal pravdu )

autor: Karug